Pamiatky a história

Zvolenská Slatina

leží vo Zvolenskej kotline v doline Slatinského potoka, čo je pravobrežný prítok Slatiny. Patrí medzi najstaršie obce nielen v okrese Zvolen, ale i na Slovensku. Prvá písomná zmienka je z roku 1263.  Tá však spomína len rieku Slatinu. Písomná zmienka o obci pochádza až z roku 1332. Najstaršie pamiatky  o osídlení obce sú z mladšej doby bronzovej.

Obec vznikla v 12. alebo 13. storočí na staršom slovanskom osídlení – ľudu lužickej kultúry, o čom svedčia archeologické nálezy. Na začiatku 14. storočia bola už strediskom cirkevného života. Slatinský chotár bol veľmi rozsiahly. Na jeho území vznikol hrad Vígľaš, preto bola Slatina prirodzeným centrom Vígľašského panstva.

Prvý názov obce bol “SANCTA CRUX DE SOLIO” (Svätý kríž pri Zvolene). Ďalšie pomenovania – Zalatna, Zalatna Zolienzis, Veľká Slatina a od roku 1927 nesie názov Zvolenská Slatina. Do tohto roku bola Zvolenská Slatina aj sídlom veľkoslatinského okresu.

Dejiny obce sú bohaté na udalosti i na osobnosti z rôznych oblastí. Napríklad v roku 1918 sa vo Zvolenskej Slatine na svojej ceste zastavil prezident USA Wilson. Krátko po vzniku I. ČSR v roku 1921 prezident T.G. Masaryk a hneď po skončení II. sv. vojny i prezident E. Beneš. Z udalostí najviac do diania v obci zasiahli I. a II. sv. vojna  a SNP.

Medzi najvýznamnejších rodákov v obci patria:

Ján Bahýľ   /vynálezca vrtuľníka/, Terézia Vansová /spisovateľka/, Mikuláš Moyzes st. /hudobný skladateľ/, Ján Kulich /akademický sochár/, Rinaldo Oláh /huslista a primáš/, Mária Ďuríčková /spisovateľka/, Štefan Martin Sokol /scenárista, dramatik, publicista/ a iní. Medzi významných dejateľov pôsobiacich v obci patrili: Samuel Medvecký /evanjelický farár, otec Terézie Vansovej/, Ján Alexander Fábry/evanjelický farár, spisovateľ/, Viliam Figuš Bystrý /učiteľ, hudobný skladateľ/, Ján Ďateľ /rímskokatolícky farár/.

Medzi najvýznamnejšie pamätné objekty v obci patria oba kostoly

, zrekonštruovaná sýpka, ktorá bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku a rodinný dom s hospodárskou budovou z roku 1880, rovnako vyhlásený za kultúrnu pamiatku ako doklad vývoja ľudovej architektúry regiónu.

Veľmi významné sú aj pamätníky a pamätné tabule v obci

Podstavec s bustou M.R. Štefánika

Pamätník padlých v I. a II. sv. vojne “Plačúca matka”

Busta Terézie Vansovej v pamätnej izbe

Pamätná izba Terézie Vansovej

Pamätná tabuľa na rodnom dome Márie Ďuríčkovej

Pamätná tabuľa na budove ZŠ,

Pamätná tabuľa na rímskokatolíckej škole a fare

Pamätná tabuľa  v evanjelickom kostole a v jeho veži

Pamätná tabuľa na budove obecného úradu

Pamätihodnosťou je aj židovský cintorín. V roku 1941 žilo v obci ešte 13 židovských osôb, v súčasnosti žiadna. Cintorín, o ktorý sa dlhé roky nikto nestaral, padol za obeť zlodejom a vandalom. Mnoho náhrobných kameňov bolo ukradnutých, múr, ktorý pôvodne siahal do výšky 1,5 metra bol rozobratý a kamene pužité na stavbu domov.

Galéria Jána Kulicha

V obci sa nachádza aj najstaršia a najväčšia bryndziareň na svete, ktorá bola založená rodinou Molecovou v roku 1797.

Významné osobnosti

Rodisko:

Karol Badáni (29. 3. 1910 – 30. 9. 1970), herec a režisér
Mikuláš Moyzes (6. 12. 1872 – 2. 4. 1944), hudobný skladateľ
Terézia Vansová (18. 4. 1857 – 10. 10. 1942), spisovateľka

Pôsobisko:

Ján Ďateľ (1847 – 1928), cirkevný spisovateľ