Názov:
SLOVENSKÝ SKAUTING
21. zbor Korčín
Zvolenská Slatina Sídlo: ČSA 6, 962 01 Zvolenská Slatina
Právna forma: občianske združenie
IČO: 37817361
Poštová adresa: Komenského 89, 962 01 Zvolenská Slatina
Adresa klubovne: SNP 26, 962 01 Zvolenská Slatina
Tel.: 00421 903 738 920
Email: 21.zbor@post.skWeb: www.korcin.webnode.skNeviete komu venovať svoje 2% dane z príjmov?…podporte slatinských skautov

Skauting je hnutie pre všetkých ľudí, ktorí nechcú sedieť stále pred televíznou obrazovkou a iba pozerať dobrodružné filmy. Skauti zažívajú mnohé veci na vlastnej koži. Je to hnutie, v ktorom nájdeš partiu dobrých priateľov a prežiješ nezabudnuteľné detstvo. Väčšina našej pestrej činnosti sa odohráva v lese. Príroda totiž neodmysliteľne patrí k človeku. Je to prirodzené prostredie pre naše aktivity. Každý si tu môže prakticky vyskúšať, ako prežiť v prírode.

História slatinského skautingu
Počiatky skautingu v našej obci siahajú pred rok 1940. Viedol ho Jozef Jombík.
O skautingu po roku 1945 rozpráva Milan Majtán: „Slatinský povojnový oddiel viedol budúci učiteľ Jano Šouc, zo „starších“ chodili medzi nás Jano Sanitrár, Martin (Štefan) Sokol, Jano Ferienčík (Bašniar), z nás „mladších“ Paľo Ostrolucký, Jano Borguľa, Jano Pavlík (Šuster), Paľo Virguľa, Paľo Ferienčík a ďalší.

Klubovňu sme mali v samostatnom domčeku v prednej časti Červeňovie dvora vedľa Šteflovej jatky. Najčastejšie sme sa však schádzali vonku v prírode, obyčajne v baničke za Hájom. Nikdy predtým ani potom som nezažil takú vnútornú disciplínu ako pri skautskej činnosti. Ako deti sme si naozaj dobrovoľne pestovali vynikajúci vzťah k prírode, učili sme sa poznávať vtákov, rastliny, kamene, oblaky, pohybovať sa v hore ako jej priatelia a ochrancovia, ohnisko pri odchode zahasiť a popol pozakrývať – a to všetko som si zachoval dodnes.

Posledný skautský tábor sme absolvovali ešte v roku 1950 pri Bratkovskom moste za Hriňovou. Bolo nás dvadsaťdva. Robili sme aj verejnoprospešnú „brigádu“, kopali sme jarok na privádzanie vody ku pstružej liahni. Ktovie, či tam ešte stojí. Za prácu sme dostali aj osobitné potravinové lístky, bolo to v čase, keď mäso i cukor boli na „prídel“. Pracovali sme (okrem kuchára a pomocníkov) štyri hodiny denne. Mlieko sme si nosili z osady Biele Vody, vzdialenej od tábora asi hodinu cesty. Inokedy nás táborilo i menej. Pamätám sa, že raz sme v Ľubici poniže poľovníckej chaty táborili pod celtovým stanom celý týždeň dvaja. Takmer celý čas sme boli sami a celé dni sme mali čo robiť.

Veľa milých zážitkov sme mali aj zo „zájazdov“ s bábkovým divadlom. Okrem Slatiny sme hrávali v Slatinke a Zolnej. Na zájazdy s bábkovým divadlom sme chodili samozrejme peši a zo spevom. Javisko a všetky rekvizity sme vozili na talige, kulisy sme si dovyrábali sami. Prišli sme do dediny, ohlásili sa na „úrade“ a Paľo Ostrolucký po dedine vybubnoval na otcovom služobnom bubne, ktorý patril medzi naše divadelné rekvizity a vyhlásil, že v určenom čase slatinskí skauti zahrajú bábkové divadlo. Vstupné bolo symbolické, aby sme mali na malinovku. Na pažiti pri potoku sme zatiaľ uvarili a zjedli obligátny guľáš, upratali po sebe a mohlo sa hrať. Hrali sme v krčme alebo v škole. Potom sme zbalili bábky, javisko i rekvizity a so spevom sme tlačili taligu domov do Slatiny.

Voľný čas som trávieval aj pri vode, lebo otec rybárčil. Rád by som si posedel, najmä v jeseni, pri ohníku pri kravách. Chlapci z gazdovských rodín chodili v prvých rokoch po vojne pásť kravy. Pre nich to bola prirodzenná povinnosť, pre mňa spočiatku „exotika“, potom príjemné družné posedenie a dobrá zábava. Rovnaké a podobné chlapčenské záujmy, chytanie rýb do ruky popod „kruhy“ a kamene a osobitne futbal nás však rýchlo zblížili. Chodievali sme do hory na jahody, na bujnice, na hríby, začiatkom leta na prúty do hrachu, na paličky do fazule, do Kalinova na pečiarky alebo jednoducho iba tak – do hory. Postupne som poznal prakticky celý latinský chotár a stal som sa, aspoň pre seba, normálnym Slatinčanom.

Dodnes rád vysedávam dlho do noci pri plápolajúcom ohni, hľadím do plameňov a rozmýšľam, spomínam.“

Skauting po roku 1989

Piateho mája 1990 bol zaregistrovaný prvý roj včielok, ktorý viedla jeho zakladateľka Jana Zajacová. K prvému januáru vznikol prvý dievčenský oddiel s počtom 19 členiek.
V roku 1992 sa vďaka sponzorom, rodičom detí a početným priateľom skautingu konal v doline Ľubica prvý letný stanový tábor v dĺžke sedem dní s počtom 26 členiek.

V roku 1994 vzniká prvý chlapčenský oddiel s počtom 19 členov pod vedením Henryka Zajaca. V tomto roku obecné zastupiteľstvo odsúhlasilo klubovňu na Ulici T. Vansovej 2. V roku 1995 sa na svetovom jamboree v Holandsku zúčastnila sestra Šipka. Prvého januára 1996 bol na ústredí zaregistrovaný prvý skautský zbor vo Zvolenskej Slatine. 22.2.1999 bol zaevidovaný náš zbor pod oficiálnym názvom „21. zbor Korčín Zvolenská Slatina“.

Z dlhodobého vývoja členskej základne je vidieť že dievčatá ostavajú na rovnakej úrovni okolo počtu 20 členov. Ak sa budeme pridržať tohto trendu aj u chlapcov ich stav by bol uspokojivý okolo počtu 30 členov.

Prečo sa stať skautom?

• spoznáš mnoho nových kamarátov
• zahráš si netradičné hry
• zažiješ nové dobrodružstvá
• spoznáš sám seba naučíš sa odhadnúť svoje schopnosti
• navštíviš zaujímavé miesta doma i vo svete
• prežiješ romantické chvíle na letných táboroch
• zaspievaš si a zabavíš sa pri táborových ohňoch
• vyskúšaš si život v indiánskom tí-pí
• začneš sa dívať okolo seba inými očami
• v lese budeš sledovať stopy divej zveri
• budeš sa tešiť z krásneho západu slnka
• zažiješ spanie pod širákom
• dokážeš pripraviť chutné jedlo aj na ohni

Toto všetko na Teba čaká každý týždeň, pretože každý týždeň sa koná stretnutie 8-10 skautov v klubovni – družinovka. Obsahuje výuku, tvorivé dielne, hry vonku i vnútri. Niečo také musíš zažiť na vlastnej koži a nedá sa to poriadne opísať.

Tak neváhaj a ozvi sa!